Ako hodnotiť študentov na univerzite?

Ilustrácia: Sebahodnotenie študentov

Za pätnásť rokov čo učím som vyskúšal všetky možné spôsoby hodnotenia: seminárky, testy, praktické zadania, ústne skúšky, gamifikáciu. Môj najnovší experiment by niektorí označili za čisté šialenstvo.

Snažím sa byť spravodlivý ak to len ide, ale niekedy som naozaj v rozpakoch ako študentov hodnotiť. Posledné dva roky vyučujem najmä formou práce na projektoch, takže som skúšal hodnotiť študentov podľa toho, ako dopadol projekt ako celok. Ibaže takéto hodnotenie nezohľadňuje individuálne výkony. Niekto ťahá, iný sa vezie, ale známku majú rovnakú.

Keďže študentom sa veľmi páčil môj experiment s gamifikáciou, vyskúšal som to skombinovať. 60 % známky tvoril projekt, 40 % individuálna aktivita: čítanie kníh, účasť na konferenciách, stážovanie, atď. Konečne sa mi to zdalo vyladené. No potom som si všimol, že je tu ešte niečo, čo by stálo za to zohľadniť.

Už niekoľko rokov si na konci každého semestra robím prieskum, ako boli študenti spokojní s tým, čo sme preberali i stým, ako sme to preberali. V uplynulom roku som k týmto otázkam pridal ešte niekoľko ďalších. S ohľadom na skupinovú prácu predovšetkým:

  • Kto vo vašom tíme pracoval najviac?

Povedal som si, že človek, ktoré skupina označí za najväčšieho makača si zaslúži o stupeň lepšie hodnotenie. A viete čo? Celkom sa to dalo zrealizovať. Okrem toho som však do dotazníkov doplnil aj ďalšie dve otázky:

  • Akú známku si zaslúžite?
  • Ako by ste sa ohodnotili slovne?

Bolo to veľmi zaujímavé čítanie. Analyzovaním týchto údajov som zistil nasledovné:

  • 90 % študentov, ktorých som plánoval dať A sami seba hodnotili na A
  • Študenti, ktorých so považoval za slabších sa nezdráhali ohodnotiť sa na D alebo E
  • Najviac študentov sa hodnotilo na C, najmenej na E.
  • Hodnotenie študentov sa na 90 % zhodovalo s mojim zamýšľaným hodnotením. 10 % z nich samých seba hodnotilo prísnejšie ako ja ich.

Frekvencia známok v podstate kopírovala Gaussovu krivku, no bola trochu deformovaná, pretože B a sa vyskytovalo trochu častejšie (na úkor C) aj A-čok bolo trochu viac. Vnímam to tak, že nadpriemerne veľa študentov sa snažilo podať nadpriemerné výkony, čo ma teší.

Robil som tento experiment s druhákmi i tretiakmi, počas dvoch semestrov, zakaždým s podobným výsledkom (odchýlky neboli sú štatisticky významné). Ešte si nie som istý, či sa to nejak odzrkadlí v ďalšej výučbe a už sa pozornosti dožaduje ďalšia dilema: Je lepšie hodnotiť podľa rovnakých kritérií, alebo podľa progresu, ktorý u jednotlivcov nastal? Nejaké názory?

Ilustračný obrázok: Jared Rodriguez/CC


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *